Fotogaléria

Meniny

Dnes: Valéria
Zajtra: Aloiz
Dnes141
Spolu457694

Farský kostol v Čadci


Keďže ľudí pribúdalo a pôvodný kostolík nestačil, v r. 1734 na jeho mieste bol postavený nový murovaný kostol, zasvätený sv. apoštolovi Bartolomejovi. Bol postavený z milodarov miestnych veriacich a za výdatnej pomoci P. Jankoviča.
V rokoch 1766, 1798 a 1828 boli v Čadci biskupské vizitácie, každá zanechala opis kostola. Prvé dve sú dosť ťažko prístupné. Najprístupnejšia je z roku 1828. Kostol si však zachoval základné údaje, ako dĺžka 38 m, šírka 16 m. Veža má výšku asi 36 m. Kostol bol stavaný v duchu doby, t.j. v barokovom slohu. Najlepšie to vidno na hlavnom oltári, ktorý pochádza z roku 1762. Uprostred sa nachádza oltárny obraz ku cti sv. Bartolomeja, ktorý je patrónom farnosti i mesta. Vedľa oltárneho obrazu sa nachádzajú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Povedľa nich sa nachádzajú sochy, sv. Augustína sa srdcom v ruke, čo je jeho atribút. Druhý svätec má na hlave pápežskú pokrývku hlavy a ustálilo sa, že je to sv. Gregor Veľký. Uprostred oltárneho stola sa nachádza svätostánok na uschovávanie Najsvätejšej Sviatosti. Na pravej i ľavej strane symetricky boli bočné oltáre, sv. Jána Krstiteľa a sv. Anny. Dnes sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Obrazy boli nimi nahradené. Stalo sa tak pri veľkej oprave kostola 1899 za farára Ignáca Tvrdého. R. 1794 bola postavená veža, v r. 1751 a 1783 boli pristavené kaplnky z boku veže. V r. 1984 sa pri oprave veže kostola našla listina z r. 1794, ktorá hovorí o postavení tejto veže. Okrem iného sa z tejto listiny dozvedáme, že farníci si vežu postavili sami s prispením pána Mikuláša Esterházyho.
Najkrajším predmetom kostola bola kazateľnica, hore so soškou Krista Spasiteľa, kolom do kola sa nachádzajú štyria evanjelisti. R. 1800 vybudovali murovaný chórus pre organ a spevákov. Organ bol viac ráz prestavovaný, kým prišiel k dnešnej podobe. Pred oltárom visela lampa večného svetla. Kostol mal všetky potrebné nádoby a rúcha potrebné k bohoslužbám, ako kalichy, omšové rúcha, liturgické oblečenie pre kňaza i miništrantov. Kostol býval často opravovaný a každá oprava zanechala svoj prínos. Kaplnky, ktoré boli pristavené povedľa veže stratili svoju funkčnosť, prerazila sa stena do kostola a tak vznikli dva vedľajšie vchody do kostola.
Ako prichádzame ku kostolu, na jej priečelí sa nachádza krásna socha Panny Márie Kráľovny nebeskej. Pri stavbe kostola jezuiti darovali krásnu sochu Panny Márie, ktorá sa časom rozpadla. Tá, ktorá je na priečelí kostola, 1785 ju darovala čadčianska rodina Špaldoňová 1892 kaplán Št. Beňáč (al. Beniač) urobil medzi ľuďmi zbierku a za 250 zlatých zakúpil v Mníchove od firmy Mayer sochu Panny Márie Lurdskej.
 Aký by to bol kostol bez zvonov? V 19. storočí bol zvon Bartolomej, Najsv. Trojica, Lukáš, a ešte dva menšie zvony. V prvej svetovej vojne boli zvony rekvirované na vojenské účely. Po prvej svetovej vojne boli zakúpené nové zvony Bartolomej, Cyril a Metód a Mária. Používal sa menší zvon umieráčik. Elektrifikovanie kostola sa urobilo 1922. Za dekana Števuľu boli zvony prevedené na elektrický pohon.
V prvom podlaží veže kostola sú na železnej zvonovej dvojpriestorovej stolici umiestnené dva zvony. V druhom podlaží je oceľová zvonová stolica s priestorom pre tri zvony. V strede tohto priestoru je umiestnený zvon so spodným priemerom 1350 mm, s vnútornou výškou 1025 mm. Je však prasknutý, pričom v minulosti boli pokusy opraviť ho zváraním, čo sa nepodarilo. Znel v tóne D 1.

Nad svätyňou je druhá vežička, ktorej vrchol zdobí pozlátená socha sv. Bartolomeja, ktorý drží v pravej ruke nôž a v ľavej kožu /pokožku/. Na tejto vežičke je tiež zvonček, s ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie.
Večné svetlo v minulosti nesvietilo stále ako dnes, ale iba v nedele a vo sviatky. Lampa bola plechová a svetlo z masla, ktoré darovali farníci.

Kedysi sa v našom kostole uchovávali aj pozostatky sv. Kríža a vystavovali sa k verejnej úcte na sviatok Nájdenia sv. Kríža a na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Náš kostol má aj plnomocné odpustky, získané od pápeža Pia VII. /1800-1823/ na stálo v tieto dni: v nedeľu v oktáva sv. Jána Evanjelistu, na Veľkonočný utorok, v nedeľu v oktáve sv. Bartolomeja, na Hody a na 14. nedeľu po Duchu Svätom.

Čadčiansky kostol bol svedkom mnohých cirkevných slávností. Azda najmohutnejšia slávnosť bola v roku 1920, keď oščadnický dekan Štefan Krautman zvolal na poradu všetkých farárov okolitých dekanátov. Okrem čadčianskeho to bol dekanát starobystrický, turzovský, kysuckonovomestský, varínsky a prišli kňazi aj z dekanátu žilinského a bytčianskeho.
V čadčianskom kostole sa konali mnohé náboženské slávnosti, novokňazské primície, birmovky, prvé prijímania. Kostol navštívila 14. mája 1990 pri príležitosti založenia prvého ženského kláštora na Slovensku v meste Čadca aj zakladateľka Misionárok lásky bl. Matka Tereza.
Výročie konsekrácie kostola sa slávievalo 6. augusta na sviatok Premenenia Pána.